Svedectvo je vážna, ale i ve¾mi pravdivá vec. Je ¾ahšie zaži Pána, jeho dotyky, ako o tom písa. Ale keï si uvedomím, že svedectvá pomáhajú ¾uïom, ktorí h¾adajú Pána, ktorí zvažujú, èi sa oplatí vzda sa starých vecí, ktoré ho predtým uspokojovali, a h¾ada Boha, to mi dodáva chu písa a možno toto moje svedectvo niekomu pomôže.

Ja som Boha prežívala povrchne, predtým než som prišla do spoloèenstva. Brala som povinnos chodi do kostola, vôbec sa mi nechcelo èíta Písmo. Moja babka bola ve¾mi zbožná, vždy mi dávala sväté obrázky, ale ja som ich vždy hodila do šuplíka, niekedy som ich pripla na moju nástenku, aby ¾udia videli moju nábožnos a aby babka mala rados, keï k nám príde. Ve¾akrát mi dávala i nábožné knihy, ale ja som nikdy žiadnu nepreèítala, lebo ma to vôbec nezaujímalo. Mala som vlastný život. Mamièka nás už od narodenia viedla do kostola, ale my so sestrou sme sa tam iba hrali, aj keï sme už boli väèšie.

So sestrou sme si strašne nadávali. Nadáva som zaèala v piatich rokoch a keï som mala osem, nadávala som ve¾mi škaredo. Bola som strašne výbušná povaha, ukrývala som v sebe ve¾ký hnev. Nieko¾kokrát som sa svojej o štyri roky staršej sestre vyhrážala, že ju zabijem, naháòala som ju s nožom po celom byte. Postupom èasu som sa snažila nadáva menej, ale hnev vo mne stále pretrvával.

Asi pred rokom ma mamièka zaviedla po prvý raz do nášho spoloèenstva. Odvtedy sa môj život stále mení, cítim, že Boh je stále so mnou, pri mne. Hnev odchádza, Boh mi ho berie. Mám v sebe pokoj, necítim potrebu rozèu¾ova sa, a lepší sa i môj vzah so sestrou, ktorá sa tiež obracia k Bohu. Obèas sa síce pohádame, ale verím, že i to Boh zmení.

Pán je naozaj úžasný a robí ve¾ké veci v mojom živote. Chválim ho, že mi zobral tie nadávky a teraz prežívam odpor k hrubým výrazom. Chválim Pána, že pre každého z nás má pripravenú vlastnú cestu. Život s ním je nádherný.

Tu, na tomto tábore, som spoznala Pána o nieèo viac. Spoznala som tú úžasnú silu, akou k nám hovorí. Cítila som, že keï mi pri modlitbe nieèo "padne" na jazyk, èo nie je odo mòa, že to proste musím vyslovi nahlas. Pán prehovára k ¾udu a volí si k tomu ¾udí, od ktorých by to nikto neoèaká-val, bojazlivých, medzi ktorých patrím aj ja, ale vèera mi Boh ukázal, akú ve¾kú silu má modlitba vyslovená pred všetkými nahlas, niekedy plaèem, alebo mi behajú zimomriavky po chrbte, tak je to silné.

Nehovorím, že Pán si vyvolil mòa, ale vèera som jasne pocítila, ako sa mi do úst vlievajú jeho slová. Ve¾mi ïakujem za tento tábor, kde si ve¾a ¾udí upevnilo svoju vieru. Ve¾mi som sa tu zblížila s Bohom, aj keï mám ešte svoje chyby, stále sa úpenlivo modlím a prosím Boha, aby mi ich zobral. Pán nám berie naše slabosti, ale nie všetky naraz. My sa musíme stále uèi a modli. Nastane èas, keï zostúpi k nám, a zjaví nám svoje krá¾ovstvo. Amen.

Pane Ježišu,
Toto je moje svedectvo, ktoré ti teraz vydávam. Duch svätý mi vedie ruku. Po takom dlhom období, èo som si stále predstavovala, že Ty jedného dòa mocne prídeš do nášho spoloèenstva so svojim Duchom Svätým, vyleješ sa na nás, dáš nám všetky dary, aké len môžu by, som si koneène uvedomila, že Duch Svätý nám dáva dary ako On sám chce, pod¾a jeho rozhodnutia. On sám vie, kto aké dary potrebuje, aké dary dokáže v danej situácii využi. Uvedomila som si však aj to, že dary nie sú najdôležitejšie, pretože najdôležitejší si Ty, Pane, a naša viera v Teba, Ocko, Ty nás uèíš modli sa, uèíš nás naèúva Duchu Svätému.

Pane Bože, ja Ti ve¾mi ïakujem za všetko, èo si ma doposia¾ nauèil. Bolo ve¾a chví¾, kedy som bola úplne na dne, kedy som sa ¾utovala, kedy som a nepoèúvala, odvrátila som sa od Teba. Robila som ¾uïom (mojim najbližším) len to najhoršie, èo som kedy mohla urobi, bola som sebecká, a ešte mnohokrát som. No Ty si mi to všetko odpustil. Bože, ja a za to ve¾mi milujem. Veï Ty si mi dal novú nádej, nového ducha, dal si mi aj novú, pevnejšiu vieru. Vieru, ktorú diabol tak ¾ahko nepremôže. Koneène poèujem Ducha Sv. a som ve¾mi šastná. Len mi je ve¾mi ¾úto, keï ho niekedy neposlúchnem. Ty vieš, ako ma to v tej chvíli bolí a Teba urèite tiež! Ale moja slabos je ešte stále ve¾mi ve¾ká a preto a prosím o ešte viac Božej sily.

Ježišu, Ty sa vyznáš v ¾udských slabostiach. Veï aj Ty si bol èlovekom a pôsobil si na tejto zemi, ktorú stvoril Tvoj Otec.

Pane, Ty nám dávaš stále zakúša Tvoje dary. Vedieš nás krôèik za krôèikom, premieòaš naše srdieèka. Ty si stále pri nás. Keï sme šastní, raduješ sa s nami, a keï plaèeme, plaèeš s nami. Ty nám berieš každú boles a neprávos, ktorá bola spáchaná na nás. Uèíš nás milova všetkých našich bratov a sestry, ale aj našich nepriate¾ov. Pane, je teraz ve¾mi túžim po Tebe. Som hladná a smädná, tak ma prosím napoj a nasý. Napriek tomu všetkému cítim Tvoj pokoj a lásku, cítim Tvoje objatie. Postupne mi dávaš novú silu, aby som toto všetko naèerpala do ïalších bojov. Bojov, ktoré budú zasa o nieèo ažšie, ale Ty budeš stᝠpri mne, budeš so mnou, v každej situácii a budeš ma pevne drža a povedieš ma. A ja sa nebojím, pretože Ti verím. Ty si moja Istota. Vyhlasujem, že Ty si víaz! Ïakujem za celý tento kurz a tábor, ktorý bol pred ním. Nauèila som sa ve¾a nových vecí, ktoré potrebujem pre službu, ktorú mi jedného dòa ukážeš. Ïakujem za Tvojho Ducha Sv., ktorého nám zosielaš, ktorý nám dal a stále dáva jednotu a lásku v spoloèenstve a vo vzahoch k ¾uïom. ¼udské vzahy sú ve¾mi zložité, ale Ty si poslal na zem Ježiša, aby nás uèil a vykúpil svojim krížom.

Bože, konaj mocne v životoch všetkých ¾udí a spas tento krutý svet. Amen.

Evanjelizaèný tábor v Skalických horách bol pre mòa ve¾mi požehnaný. Bol pre mòa zrkadlom, ktoré mi ukázalo moje ïalšie múry, ktoré mám zrúca, keï chcem ži Božie Slovo doma v rodine, v práci, vo vzahoch s ¾uïmi - tými, ktorí sú mi sympatickí, ale aj s tými, ktorí sú mi nesympatickí. Akým právom nesympatickí? To je múr! Veï Boh má každého rovnako rád - nemám právo nikoho odsúdi.

Budem prosi Boha, aby som toto zrkadlo, ktoré mi On daroval na tomto tábore, mala neustále pred sebou a aby som každú chví¾u naèúvala Božiemu hlasu. Bože, prosím, veï ma na mojej ceste tak, aby som dokázala láskavo pokarha, napomenú slovami, ktoré nezraòujú. Vïaka Bože za toto stíšenie. Amen.

Myslela som si, že mám všetko, len nie dos sily stᝠvytrvalo pri Bohu. Hovorila som si: lásku k blížnemu mám, viem, že Boh existuje, pokoj, pokoru, miernos - všetko mám. Èo mi ešte môže Boh da? Ukázal mi ale, že nemám niè.

Viem, èo mi ten týždeò dal. Vieru. Bez blízkeho vzahu sa mi Boh stal neosobný, vzdialený nato¾ko, že som pochybovala o sebe ako jeho dieati. Dalo mi to vieru, že Ježiš zomrel i za mòa. Vieru, že ma ïalej povedie, neopustí ma a ja už nebudem nikdy sama. Myslela som si, že nejaký èas sa dá ži i bez otca. Žila som len sama s mamkou a viem, aké ažké bolo ži bez lásky môjho vlastného otca.

Po tomto týždni viem, že sama som nikdy nebola. Boh - náš otec nám dáva ešte väèšiu lásku a objatie. Ja som mu za to vïaèná.

Ja som prežil obrátenie a krst Duchom pred tromi rokmi. Za tieto tri roky som prežil množstvo zázrakov, no až tento tábor m ukázal, že Ježiš môže prís každý deò vždy novým a novým spôsobom. Pred rokom som sa dostal do krízy viery, ktorá bola spôsobená prevažne tým, že v našom spoloèenstve pri modlitbe všetci nieèo cítia, no ja nie. Keï sme sa zaèali modli, tak to vyzeralo tak, že všetci boli o pä minút už hlboko v Božej prítomnosti, modlili sa v jazykoch, spievali, dvíhali ruky a ja som sedel a ešte som len zaèínal chváli. A preto som v modlitbe v spoloèenstve nenachádzal silu pre môj duchovný boj a tak do môjho srdca vstúpil hriech, z ktorého som bol zúfalý a ktorému som vždy opä pod¾ahol. Èasom som sa na radu Elenky zaèal viac venova osobnej modlitbe a Písmu, ale aj tak som Bohu denne venoval tak maximálne 25 minút. Na naše stretká som chodil len z povinnosti a stále som sa tešil, až pôjdem domov. Aj CD-èka chvál na mojej polici upadli do zabudnutia a venoval som sa svetskému životu. Navonok som bol stále ten istý Rado, ale vnútri to bola púš.

Ako sa však približovali prázdniny a s nimi tábory, vedel som, že so sebou musím zaèa nieèo robi. Na modlitbách som sa snažil viacej zapája, no nijako zvl᚝ mi to nepomohlo. Potom prišiel júl a sním obrovský duchovný útlak, spôsobený rodièmi. Moji rodièia sú takí, že vôbec nevidia, ko¾ko práce doma urobím, ale len tú, ktorú neurobím. Potrebujú ma ma stále k dispozícii, pretože ma musia "nauèi nieèo robi". A to aj za cenu toho, že nepôjdem na stretko alebo tábor.

Nakoniec som sa však dostal na prvý tábor pre rodiny z Azylového domu Emauzy v Holíèi, kde som bol vedúci. Noèné modlitby boli pre mòa obrovskou duchovnou obnovou, no stále som vnímal, že nie dostatoènou. Keï som sa vrátil domov, diabol na mòa neuverite¾ne silno a priamo zaútoèil. Keï som sa vracal, bolo to s predsavzatím, že budem èini pokánie (rodinu som totiž odovzdal Bohu).

Hneï prvý deò som doma upratal všetko až na jednu vec, ktorú mal spravi môj otec. Výsledkom bola prednáška, ktorá sa neobišla bez nadávok a mien ako "nepodarený, nevychovaný" a tiež konštatovaním, že "sa zo mòa stáva pekný hajzel a že som predtým taký nebol". Ïalší útlak bol aj taký, že som nevedel, èi mám na druhý tábor vôbec ís, èi je to Pánova vô¾a. Ale nakoniec som predsa len šiel.

Druhý tábor bol nabitý modlitbou, ktorá mi nesmierne pomohla a tiež prednáškami, cez ktoré som si mohol uvedomi chyby, ktoré robím a tiež pris¾úbenia, ktoré mi Boh dáva. Rozhovory, moji priatelia, s ktorými si najviac rozumiem... Jednoducho so si užíval slová "Aké je milé, keï bratia žijú pospolu". Bol to úžasný èas, no deò pred modlitbami za vyliatie Ducha Svätého a nové Turíce zaèal diabol s obrovskými pokušeniami a útokmi. Tie útoky mnohých zasiahli, no ja som sa veèer nakoniec cítil od nich úplne slobodný a Pán ma v tom utvrdil slovami "Ak je Boh za nás, kto je proti nám?", ktoré som si otvoril predtým, než som išiel spa (Rim 8,31-39). Na druhý deò tesne pred modlitbami to bol útok, že sa mi nechce, že by som sa mal ís vyspa, no na modlitby som šiel. Modlil som sa a Majo a Andrej nás vyzývali s živej modlitbe ako vo veèeradle pred 2000 rokmi. Mal som spieva na mikrofón. Tak teda do toho, zatvoril som oèi a úplne som sa uvolnil. Nakoniec Duch Svätý prišiel na mòa v tom istom èase, v tej istej chvíli ako na všetkých ostatných. To bolo pre mòa povzbudenie. V ten veèer v mojom srdci Pán konal a uzdravoval a ja som druhý raz vnímal, že Boh je tu prítomný. Boh si ma cez tieto prázdniny úžasne viedol tak, aby som ho mohol pocíti. Vnímam to tak, že to mala by posila do budúceho èasu, keï budem stᝠopä bez pocitov pred Pánom. Lebo je to predsa o viere, nie pocitoch.

Celý tento èas je iný, než ostatné, aké som zažila. Je to o výchove. Boh ma osviežoval, láskal a napomínal. Silne som prežila, že Duch Svätý je väèší ako ja, on je ten, od ktorého sa uèím, ktorý ma teší, povzbudzuje, vedie. On je ten, ktorý ma vedie! Každý deò ku mne hovorí novým spôsobom. Je tu nový deò, nová chví¾ka, nové stretnutie. Staré pominulo, nastáva nové. V každej chvíli mi ukazuje nieèo nové, úžasné. Ja som bola slepá. Zvykla som si na mannu, ktorou ma sýtil(i) každý deò. Modlitba akoby mi zovšednela. Ale predsa nie je nikdy rovnaká.

Tiež mi Boh po 3 rokoch ve¾mi jasne ukázal, že život s ním nie je o pocitoch a zážitkoch. V žiadnom prípade! Je to o viere, o tom, èo hovorí Božie slovo. Nie èo hovoria moje pocity, ¾udia, reklamy, kòazi, svet. Aj cez nich Boh hovorí, ale všetko treba konfrontova s Bohom, s jeho slovom. Stávalo sa mi totiž, že som bola zmietaná sem a tam - pocitmi, názormi rôznych ¾udí. Je to hrozné a zraòujúce, keï je èlovek nestabilný, zmietaný všetkým.

Boh sa mi tiež predstavuje novým spôsobom. Nie ako policajt, ktorý èaká a dozerá na mòa a každý priestupok zapisuje a trestá. NIE! Taký náš Boh nie je. On ponúka úžasnú slobodu. Èi sa rozhodne tak alebo inak, rešpektuje ma a hlavne MA MILUJE V KAŽDEJ CHVÍLI. Jeho láska sa nezmenšuje mojím zlyhaním alebo nezväèšuje tým, že robím dobré veci. Uvedomujem si, že nás pevne rešpektuje a neobmedzuje a tak nám pomáha slobodne a s radosou sa ním necha vies. WOW! Ja sa Boha už nebojím, ale ho viac milujem. Lebo toto (rešpektova naše rozhodnutia, nepodmieòova lásku) dokáže len málo ¾udí, èo poznám. Zväèša som používala strach to straty èloveka, kvôli mojim rozhodnutiam.

Bože, nikto nie je ako Ty. Mám sa èo uèi od tak milujúceho Otca. Mám a ve¾mi rada.

Dostal som:
1.) Ve¾a lásky, ktorá je rozliata vo vašich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého ste prijali (Rim 5, 5).
2.) Nové a mocné ubezpeèenia, že Boh ma miluje a že Božia cesta, ktorou sa snažím ís, je cesta víazná (Ef 1, 4)!
3.) Vedomos, že cesta oèisovania, ktorou prechádzam, je ve¾mi ažká aj v spoloèenstve (komunite). Toto som predtým na 100 % vedel, teraz však vnímam, že je dobré a príjemné ži s bratmi a sestrami pospolu, aj so všetkým tým slabým a biednym vo mne, že je to možné ís si navzájom na nervy jedným obrovským spôsobom a budova sa navzájom v Bohu. ŽE JE TO MOŽNÉ BOHU!
4.) Potvrdzovanie bolestného zrodenia novej bytosti, ktorá je dôležitým údom. H¾adanie a nachádzanie vlastného miesta medzi vami (vlastné limity).
5.) Nové vnímanie komunity.
6.) Azda najdôležitejšie: KAŽDÝ DEÒ JE NOVÝ! Ve¾mi na mòa zapôsobila prednáška o každodennom zbieraní manny.
7.) Služba druhým (ide o prednášku Ježiš je Spasite¾) mòa samého posväcuje.
8.) Vzájomne sa uèíme milova (Jn 13, 34 - 35).
9.) Dar Panny Márie (Jn 2).
10.) Malí a slabí ku mne hovoria, aby mi ukázali, aký som "ve¾ký" ja sám - to je pre mòa škola pokory.

Moje rozhodnutie bolo ve¾mi ažké. V prvom rade som rozmýš¾ala, èi mám, alebo nemám ís. Rozhodla som sa, že budem súèasou Pána Boha a ten mi pomôže. Prvý deò bol pre mòa ažký. Ale uvedomila som si, že v spoloèenstve sú ¾udia, ktorí mi pomôžu a hlavne, Pán Boh ma vyslyší. Snažila sa som sa všetko pochopi, ale uvedomila som si, že mám aj pomoc zvrchu, od Boha.

Ve¾kým mojim bremenom je moja rodina. Vlastne k tomu ma vedie moja dcéra, ktorá je ve¾mi spätá s Pánom Bohom. Pomohli mi aj sv. omše, èo som doteraz ve¾mi málo mala. A tak som sa aj vyspovedala, èo ma ve¾mi odbremenilo od všetkého. Tak som sa odbremenila a mala som prázdne srdce. V tej chvíli som nemyslela na rodinu, ale na to, èo mi Pán Boh dal. Jedného dòa boli modlitby a tam som si uvedomila, že som ve¾a ¾udí stratila. Preto ma Pán Boh povolal von. Tam som sa vyžalovala a ve¾mi som plakala. Bolo to ve¾mi ažké a bolestné. Preto som potrebovala by celkom sama. H¾adala som východiská a sama som sa s Pánom radila, aby mi pomohol. Toto spoloèenstvo je pre mòa ve¾a a verím Bohu, že mi bude pomáha. Preto sa teraz stále modlím, aby som nabrala ve¾a síl. Budem sa snaži, aby som bola stále v spoloèenstve a h¾adala dobrých ¾udí, ktorí mi naozaj pomôžu. Vyvolila som si dobrú cestu a verím, že mi to vyjde a že mi Boh bude pomáha.

Vèera som prvýkrát zdvíhal ruky, lebo mi Boh zobral hanblivos. Bol som ve¾mi rád, lebo som mohol by ako ostatní a vidie Pána. Bol krásny a otváral mi náruèie. Bol som rád, lebo som zistil, že ma Boh miluje a ja ho milujem tiež, lebo je Spasite¾ a zomrel na kríži za moje hriechy. A toto som zažil.

Nádej do života. Možnosti.

Nádej na každý deò, nádej do každej ažkosti, do každej nepohody. Nádej pre dnešok, nádej pre zajtrajšok.

Nádej do každej situácie, nádej v radosti a dôvere. Nádej a povzbudenie do každej èinnosti, do práce, do rozhodovaní.

Dôveruj, že sa všetko deje správne, v správny èas, na správnom mieste v správnom poradí a Niekto vyšší nad tým bdie. Bdie a radí, radí a pomáha. A vie. Vie všetko a vie o všetkom. A nedá nás (ak sa nedáme my sami). Zotrvajme v òom, majme èisté srdce. Pokoj s nami. Amen.

Ani neviem, ako to mám všetko napísa. Asi tak, že som reformovaný evanjelik a myslel som, že všetci budú takej viery, ako ja, ale boli sme rôzneho vyznania. Ale o to sa nikto nezaujímal. Všetci sme si boli ve¾mi blízki a boli sme ve¾mi milí na seba. Ïakujem ti, Bože, že som sa tu stretol s tebou, práve na tomto tábore. Našiel som priate¾ov, ktorých som nikdy nemal, a už viem, èo sú to priatelia.

Toto bolo najlepšie miesto, kde som bol. Ale mal som jeden problém, lebo my evanjelici sa trochu ináè modlíme. Títo ¾udia sa modlili srdcom s ve¾mi ve¾kou láskou. Strašne som túžil modli sa ako oni, ale nerozumel som všetkým slovám.

Bol som už na evanjelickom tábore, ale to sa nedá porovna s týmto táborom. Tento rok som mal ís tiež, ale som rád, že som sa dostal práve na tento tábor. Teším sa, že sa znova stretneme. Tento tábor bol pre mòa dar od Boha, viem to. Keï sa za mòa modlili, preniklo ma také úžasné teplo, ktoré som v živote nepoznal. Viem, že Boh prišiel do môjho srdca.

Boli sme ako jedna ve¾ká rodina. Spoznal som ve¾mi dobrého kamaráta Maroša a Andreja, zároveò som v živote nevidel tak úžasného èloveka a kòaza ako je Andrej, je to Boží muž.

Rozmýš¾al som, èo mi dalo toto spoloèenstvo. Spozna Boha, aký naozaj je, náš Boh, ktorého odteraz budem milova celým srdcom. A tým aj konèím toto svedectvo. Boh je všetko a kto tomu verí, má všetko bohatstvo sveta.

Moje prvé duchovné cvièenia sa konali v krásnom prostredí Skalických hôr a už len pojem Skalické hory vo mne vyvolával pokoj. A keï som sa dozvedela èo Effatha v preklade znamená - Otvor sa - brala som to jednoznaène ako Božiu výzvu. Dostala som sa tam na pozvanie mojej kamarátky Lucky, bývalej spolužiaèky. Prvé dni boli pre mòa ve¾mi ažké. Ostatných som vnímala ako fanatických, pokryteckých zaslepencov. Cítila som ve¾mi silné tlaky, útoky na mòa. Zdalo sa mi, akoby toto celé bolo nejaké divadlo a títo herci sa ma snažia presviedèa. Srdce bolo uzavreté pred Duchom, dva dni na mòa padala tá sprcha klamstva. Až v stredu sa spustila iná voda, z inej sprchy, z iného prameòa. Ako som sedela zúfalá z toho, že niè necítim, niè sa ma nedotýka, zaèala som to dáva Pánovi. Slzy ma oèistili. Pocítila som silu Ducha, jeho pravdivos, jas, pokoj, rados.

Bolo úžasné, že prednášky èo odznievali, vždy preorávali pôdu môjho srdca. Bolo to skvele naporciované. Každý deò jedna porcia tej manny, po ktorej som práve túžila. Boh odpovedal na všetko. Boh ma nauèil, že nie je možné skonzumova vždy celú porciu. Trápilo ma, že niektoré slová sa vôbec nedotýkajú môjho ja. Pán odhalil, že nemôžem všetko prija hneï. On do nás zasial, vtlaèil slovo, ktoré sa v pravý èas objaví. Pred Effathou som sa modlila za nových ¾udí, nové vzahy, a Boh úžasne splnil moje túžby. Dostala som krásnych ¾udí, ktorí sú mi blízki. Pán nás vždy prekvapí. Naše predstavy vždy prevýši. Naše ideály nie sú ideálmi Boha. Pán ma po celý èas vyuèoval, dal sa mi spoznáva skrze týchto krásnych ¾udí. Prebudil vo mne ve¾a vecí. Dar jazykov, spievania. Tento èas ma oslobodil, naplnil, prebudil, obrnil, vyzbrojil Slovom Božím. Tento èas som sa lámala pod úžasnou božou láskou. V prítomnosti Ducha Svätého zažívam pokoj, hlboký pokoj. Boh mi ukázal mnoho vízií do budúcna (nájs si spoloèenstvo, zotrva vo viere, láske a pravde. Tento èas bol pre mòa úžasným požehnaním. Mala som mnoho krásnych zážitkov s Pánom. Chvála Ti, Pane, za ten èas. Amen.

Vèera pri modlitbe - na zaèiatku som sa cítila ve¾mi vyprahnutá. Cítila som odpor, hnev a neschopnos modli sa. Mala som chu odís z modlitby, no zároveò som si aj uvedomovala, že Pán ve¾mi požehnáva našu snahu modli sa v èase vyprahnutosti. A tak som sa sklonila pred Pánom a prosila som ho o pokoj. Trvalo to dos dlho, ale nevzdala som sa. Nakoniec prišiel vytúžený pokoj a ešte ïaleko viac. Pán mi dal rados. Ve¾mi ma pri tej modlitbe posilnil. Chvála mu za to.

Spoznala som jedného braèeka, ktorý teraz pracuje v Nemecku. Ve¾mi túžil nájs spoloèenstvo, do ktorého by tam v Nemecku patril. Ve¾mi po tom túžil. Spolu s inými braèekmi a sestrièkami sme sa zaòho modlili, aby mu Pán dal spoloèenstvo. Pán sa oslávil, pretože hneï na druhý deò, keï cestoval v autobuse, stretol mladých veriacich ¾udí. Týchto ¾udí mu Pán poslal do cesty a teraz už má spoloèenstvo. Pán je úžasne citlivý na naše potreby a túžby. On vidí do håbky srdca. Pán je priate¾, ktorý ve¾mi túži po tom, aby sme boli šastní a aby sme rástli. Nech je zvelebené jeho meno. Amen.

Páèilo sa mi na tomto tábore, že je tu ve¾a dobrých ¾udí a ve¾a ¾udí, ktorí spoznali, aký je naozaj Boh. Som ve¾mi šastný, že som sem mohol prís a nauèi sa ve¾a nových vecí. Ïakujem Bohu aj za to, že so mohol poèu ve¾a vynikajúcich prednášok a svedectiev. Bolo vidie, že naše spoloèenstvo, ktoré sme spolu vytvorili, prinášalo mnoho ovocia. Duch Svätý prehováral skrze ¾udí, avšak v piatok 22.8. prehovoril aj skrze mòa: "Všetci sme Kristovi uèeníci a spolu s ním vytvárame živé spoloèenstvo. Verím, že vytrvalou modlitbou a srdcom porazíme zlého." Poèas tohto tábora som pocioval pokoj, ale aj silné dotyky Pána Boha. Vzrástol som na duchu a moje srdce zapálil Boh ohòom lásky. Ve¾mi ma povzbudil, ale aj prekvapil príchod mojich blížnych. Modlitby, ktoré sme v ten deò veèer mali, boli naozaj ve¾mi silné, vytrvalé a jednomyse¾né. Cítil som Božiu prítomnos. Prežil som napojenie mojej vyprahnutej duše živým prameòom vody. Duch Svätý ma naplnil a dodával mi silu, ktorá je ve¾mi dôležitá v mojom duchovnom živote raste. Verím, že každý èlovek, èo sa na týchto modlitbách zúèastnil, pocioval nieèo podobné.

Od zaèiatku tábora ma trápila jedna vec, ktorú som rozoberala s viacerými ¾uïmi. Bol to rozdiel medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou. Ja som evanjelièka a tu sú samí katolíci. Bola som vychovávaná a vedená k tomu, že evanjelici nemôžu chodi do katolíckych kostolov a naopak. A tak ma trápilo, že sa nemôžem zúèastòova sv. omši, atï. Ale mne sa na omšiach páèilo, aj na chválach, a tak som tam chodila. Jediný problém bol v tom, že som nevedela, èi mám ís na sv. prijímanie Kristovho tela a krvi, alebo nie. A tak som v sebe viedla boj a nevedela som, èo s tým.

Rozprávala som sa aj s kòazom a snažila som sa to vyrieši. On mi povedal, že sa musím rozhodnú ja a spravi to, èo cítim. Dlho som s tým bojovala v sebe, vo vnútri svojho srdca. Nakoniec som v jeden deò pocítila ve¾kú istotu a rados. Išla som na omšu a celý èas som mala v srdci rados a šastie - to bolo skutoèné a ja som tú rados prejavovala smiechom. Celé moje telo bolo zaplavené takým zvláštnym pocitom radosti a istoty. Vtedy som sa rozhodla. Áno, bola som pripravená ís na prijímanie. Tak som išla a bola to správna vec. Po prijímaní som sa ve¾mi smiala. No nebol to smiech zo mòa. Bol od Boha, lebo On bol ve¾mi šastný a chcel to prejavi smiechom a radosou pomocou mòa. A ja som bola šastná, že som jeho nástrojom. Pod¾a mòa je jedno, èi som evanjelièka, katolíèka, alebo nieèo iné. Boh je len jeden a my sne jeho deti!

Narodila som sa jedného krásneho májového dòa v roku 1983. Už vtedy som vstúpila do rodiny, ktorá mala pä èlenov. Z tej doby si niè nepamätám, ale z reèí viem, že som bola ob¾úbená dcéra, lebo som mala troch starších bratov. Ako najmladšia som dostala najviac pozornosti, hlavne od môjho dedka. On ma opatroval s láskou, lebo on mal tiež len synov a túžil po dievèati. Mám istotu, že Boh ma už vtedy ve¾mi miloval a svoju lásku mi prejavoval cez lásku mojej rodiny. Prišlo dospievanie. V desiatich rokoch som prežila prvý šok. Môj krásny dedko ma opustil. Pán si ho povolal a ja som sa pýtala PREÈO? Dnes to beriem z druhej stránky, ale ešte nie som dos silná na to, aby som nezaplakala, keï mi niekto blízky odíde do veènosti. Ale viem, že tam už nebude boles, strach, plaè a obavy. Tam - verím - nám Boh utrie všetky slzy a budeme všetci šastní.

Dospievanie. Už ako 15 roèná som sa za¾úbila do krásneho èloveka, ktorý mi ukazoval, že sa netreba nièoho bá, že život je krásny. Náš vzah bol založený na dôvere a odvahe. Ale táto krásna rozprávka sa skonèila a ja som stratila èloveka, ktorého som ve¾mi ¾úbila. Nauèila som sa milova, bola som sklamaná a zranená. Verila som, že tento èlovek bude jediným priate¾om a frajerom môjho života. A skonèilo to.

Mala som stretko, ktoré ma povzbudzovalo a toto bolo ve¾mi dôležité v mojom živote. Tápala som v blate a rýpala som sa v òom. Nechcela som opusti svoju lásku, môjho milovaného, vtedy ešte detsko-dospelým srdcom.

Neskôr som mala i iné vzahy, ale tušila som, že mi niè nedajú, tak sa to vždy ukonèilo. Ešte chcem spomenú jeden. To bola tiež dôverná, odvážna a krásna láska. Ale Boh v nej nemal ve¾a miesta, lebo som to nevedela deli medzi Boha a toho chlapca, tak sa vzah po deviatich mesiacoch rozpadol. Boli sme ešte priatelia, ale to tiež dlho nevydržalo. Teraz je mi ¾úto, že sa ani nepozdravíme, sme ako cudzinci, ktorí sa nikdy nepoznali.

Ale viem, že všetko chce svoj èas a keï ho dostanem, tak aj moja láska nebude len moja, ale bude patri každému, kto si bude lásku pria.